priestor
Jana Jurečková
Všeličo - Kto sú detské knižnice?
Jana JurečkováDomovská knižnica: Mestská knižnica Krompachy

Ako (som sa dostala do knižnice): Po skončení gymnázia som sa prihlásila na nadstavbové štúdium knihovníctva do Košíc, ktoré som úspešne absolvovala a od roku 198O pracujem v oddelení pre deti v Mestskej knižnici v Krompachoch. No nebola som vždy len „deckárkou", ale kedže v knižnici sme pracovali 4 pracovníčky, bola som aj metodičkou nášho strediska s 9 pobočkami, pracovníčkou oddelenia politickej literatúry (niektorí si to možno aj pamätajú, že existovali aj takéto oddelenia), ale stále ma to ťahalo k deťom a tak som pri nich zostala a urobila som asi dobre. Práca ma napĺňa, rada vymýšľam ako deti zaujať, chodím na zaujímavé stretnutia deckárov a čerpám námety z ich vystúpení. Ale nielen z nich, asi som profesionálne deformovaná, pretože sledujem večerníčky, rozprávky v TV....., detské relácie.

Bútľavá (vŕba) som asi aj ja, deti si radi vylievajú srdiečko a svoje problémy tete knihovníčky- čiže mne.

Čítam, čítaš ...: Čítam všetko, čo sa týka nápadov pre mňa...internet, aj pedagogiku, aj psychológiu, aj dobrý román od našich súčasníčiek, detektívky od Dominika Dána.

Detskí (čitatelia): Sú pre mňa inšpiráciou, či sú to už malí škôlkári, prváci alebo aj veľkí gymnazisti.

Energiu (dobíjam ako?). .....................napapám sa, sadnem, vyložím si nohy a pomaly usínam......

Filozofia (životná): "Nikdy nevieme, čo môžeme vykonať niekoľkými slovami.",
,,Svet je krásny a stojí za to, aby sme oň bojovali.",

Herectvo (v detskej knižnici): ...zaujímavá to vec...no povedzte, ktorá z nás nechcela byť herečkou?
A to sa dá pri rôznych rozprávkach, zážitkovom čítaní plne využiť. Niekedy sa sama čudujem, že mám radosť z takých obyčajných vecí ako recitovať, hrať ježibabku, princeznú alebo aj tetu knihovníčku.

Iniciatíva: ....všetci si myslia, že som lenivá - ale nie som, ja len vymýšľam, ako sa veľmi fyzicky nezaťažiť, ha, ha,ha...., nerada presúvam nábytok, nerada sa zbavujem starých vecí, veď čo ak sa mi niečo zíde.

Jablko (padá alebo nepadá ďaleko?): Mám dcéru, ale je to viac technický typ ako ja a hlavne jej idem na nervy, keď začnem....Janka, urob mi to na tom počítači, zase mi to nejde....

Katastrofa (v knižnici - čo bolo, alebo je): Nepamätám...alebo si nechcem nič zlé pamätať?

Lákadlá: Rožiarené očká malých čitateľov...

Myšlienka: Usmievajte sa - nič to nestojí a obohacujete tým iných. Každý odchádza s úsmevom a vy máte dobrý pocit. Počúvajte aj druhých, nechajte sa ich vyrozprávať.

Nakopnutie (toto ma dokáže vyhecovať): Nespravodlivosť, keď sa my dospeláci hráme na niečo viac a nevšímame si to, čo signalizujú deti....volanie o pomoc.... niekedy....

Obľúbená kniha: Pekná rozprávka, neviem.....román z austrálskej prírody.

Predstava (môže byť aj nesplniteľná): Mať tak 30.....ha,ha a ten čas tak letí a letí a letí.

Radosť (mi urobí...): Každý, kto príde so srdečným úsmevom a ja mu pomôžem vybrať knihy a odchádza z knižnice spokojný, alebo sa mi podarí pekné podujatie a cítim, že som deti zaujala a že sa im to páčilo...

Tajnosti (čo o mne vie málokto): To sa musíte opýtať iných....

Umenie (žiť): ... a nechať žiť aj tých okolo mňa a ráno keď sa pozriem do zrkadla a poviem si - veď čo, ,,vyzerám k svetu",....je nový deň a treba vstať a bojovať....

Vtipný (zážitok): Mali sme takú anketu a v nej otázku: Čo sa ti najviac páči v knižnici? Odpoveď bola.....tučná rybka v akváriu. Ešte stále máme akvárium, ale už nie tučné rybky. Akurát dnes mi donieslo jedno dievčatko pekné výkresy, pribehlo ku mne, objalo ma a povedala, že je to pre mňa. Dojala ma.

Zázraky (okolo mňa): Sa stále dejú, už len to, že práca ma naozaj baví a napĺňa, a že to už robím 31 rokov a stále na jednom mieste.

Posledná úprava Pondelok, 21 November 2011 13:55
 

Posledné komentáre